Od majestátneho Elbrusu po elegantný Mont Blanc, od starovekého Olympu po tajuplný Galdhøpiggen, Európa je domovom niektorých z najúžasnejších vrcholov na svete. Triglav, Musala, Monte Cinto, Zugspitze, Grossglockner, Monte Rosa, Matterhorn a mnohých ďalších. A čo je na tom najlepšie? Môžete na ne vystúpiť bez akéhokoľvek špeciálneho tréningu či členstva v horskom klube.
Po polstoročí Gerlachovskej uzávery sme si tak zvykli na toto obmedzenie, že nám už ani nenapadne spochybňovať dôvody tejto uzávery. A predsa sa stalo niečo nečakané… Gerlach sa otvára pre verejnosť. Nie je to úplne dokonalé, ale v každom prípade je tam posun vpred a tento krok maximálne oceňujeme. Od 1. júna 2024 tak bude stačiť registrácia na webe TANAPu na presný deň (v čase písania článku formulár nefungoval), mať písomné potvrdenie o absolvovaní horolezeckého kurzu a môžeš ísť. Teda aspoň tak tomu chápe laická verejnosť.
Ako vidíme nový návštevný poriadok
Doklad o absolvovaní horolezeckého tréningu môže byť problém
Najprv sa pozrime na to, prečo je Gerlach nebezpečný. Na Gerlach vedie 5 ciest ktoré vrámci tejto VHT prichádzajú do úvahy.
- Martinova cesta – najnáročnejšia a najnebezpečnejšia cesta (video s komentárom na spodku). Martinovka vedie z Poľského hrebeňa na vrchol a to priamo po hrebeni. Výhľady sú tu však úžasné, kapacita cesty nízka.
- Tatarkova próba – vedie priamo nahor medzi Predný a Zadný Gerlach. Výhľady sú tu však priemerné, kapacita cesty nízka.
- Dromedárov chrbát – relatívne málo používaná cesta popri kotli z južnej strany. Dromedárov chrbát je adeptom na hlavnú cestu hlavne vďaka vysokej kapacite a nízkemu riziku padania kameňov
- Velická próba – Nepísané pravidlo hovorí že Velickou próbou sa ide nahor a Batizovskozu nadol. Dôvodom sú úseky s nízkou priechodnosťou na ktorej budú vznikať zápchy. Velická próba tiež môže prekvapiť turistov ktorí si myslia že Gerlach je prechádzka. Napriek nižšiemu riziku v porovnaní s Martinovkou sú pocity strachu a paniky dosť časté. Môže za to hlavne exponovanosť vedľa chodeckého terénu
- Batizovská próba – je najjednoduchšou a najpriamočiarejšou cestou na Gerlach. Úzke hrdlo je v spodnej partií cesty. Kde kritické miesto sa nedá naraz prejsť nahor aj nadol. Miesto je exponované a tiež nebezepčné. Video na spodku.
Ten z vás kto to tam pozná už teraz tuší, že zdvojnásobenie počtu ľudí v úzkych miestach prinesie zápchy. Ak však ľudí bude 10 krát toľko, cesta skolabuje. Regulácia je teda na mieste. Gerlach nie je zadarmo a prvé lekcie sa naučia tí naivní už čoskoro. Gerlach je náročný na orientáciu, nie však na technicky (s výnimkou Martinovej cesty) a tak samotný lezecký kurz, teda jeho potreba je diskutabilná. Možno by bolo dobré túto požiadavku nahradiť nejakým VHT kurzom kde sa naučíme orientovať? Neviem…
Problém tiež vzniká pre horolezcov, ktorí absolvovali svoje kurzy pred dekádov a viac. U Jamesu sme si napríklad overili, že evidenciu tak ďaleko dozadu nemajú. Čo teda horolezci čo majú 40+ a celý život lezú? Musia aj oni absolvovať nový kurz? Možno by mohlo stačiť aj čestné vyhlásenie.
Národný park ako záťaž pre spoločnosť
Namiesto toho aby sme toto prírodné bohatstvo premenili na kapitál generuje TANAP stratu. A teraz nevravím o tom že by sme mali stavať, rúbať a neviem čo ešte. Otvorenie Tatier pre širšie spektrum návštevníkov však otvára príležitosť pre nové pracovné miesta.
Napríklad doprava na Sliezsky a služby spojené s väčším počtom návštevníkov hotela prinesie svoje ovocie. Podobne to bude aj v prípade Lomničáku a iných vrcholov. Ale čo tak spoplatniť niektoré vrcholy? Som presvedčený, že symbolická suma 5 eur výrazne pomôže hospodáreniu TANAPu a celému regiónu a nikoho z nás významne nezaťaží. Toto je však na dlhšiu debatu…
No a čo ferraty? Ak by v Tatrách pribudlo aspoň 10 zaujímavých ferrát, okrem tej na Priečne sedlo, hospodársky výsledok parku by už mohol byť na tom dobre. Tatry by tak boli to pravé miesto na dovolenku s možnosťami radikálne váčšími ako je tomu dnes.
A čo ľudské životy?
Ani nemá význam sa tváriť že otvorenie Gerlachu pre viac ľudí nebude znamenať viac nehôd – a to dokonca aj tých fatálnych. Pozrime sa teda k susedom… Zaujímavým príkladom je „Orlia Perć“ v poľskej časti Tatier, kde náročnosť túry konkurujúcej Gerlachu priťahuje tisícky turistov. Od jej otvorenia v roku 1911 na nej zahynulo približne 150 ľudí, no stále zostáva otvorená pre všetkých. Diskusia o jej zabezpečení ferratovým spôsobom v roku 2006 neprešla, čo ukazuje, že Poliaci si cenia slobodu voľby a rešpektujú prirodzené riziká horolezectva.
